rimprovaru
Corsu
Sustantivu
rimprovaru s. m. (o rimproveru)
Prununzia
- [rimprovaru]
- IPA: /rimˈprowaru/
Sillabazione
rim | pro | va | ru
Etimulugia
Issu sustantivu corsu vene da u latinu "re improperum".
Parolle currelate
Traduzzione
|
|
rimprovaru s. m. (o rimproveru)
rim | pro | va | ru
Issu sustantivu corsu vene da u latinu "re improperum".
|
|